AUDIOQUEST VODKA OPTILINK

• High End optický kábel toslink - toslink.
• Vyššia čistota vlákna s nižším rozptylom svetla zaisťuje lepší prenos informácie a menej strát.
• Precízne leštené zakončenie optických vlákien.
• 217 syntetických vlákien s úzkou clonou.

Možnosti audia sú skoro neobmedzené s dnešnými technológiami HDMI, USB, FireWire a ethernetovým pripojením. Avšak tieto existujúce digitálne technológie sú len časť príbehu, problematika navrhovania, výroby, voľby najlepšieho analógového prepojenia a reproduktorových káblov je teraz taká dôležitá ako nikdy. Technológia S/P-DIF (Sony Philips Digital InterFace) spolu s CD z roku 1983 je aj dnes rovnako aktuálna. S/P-DIF vysielaná cez digitálny koaxiál a Toslink optické káble (EIA-J) z nich robí najdôležitejšie káble v elektronickom zábavnom priemysle.

Toslink vďaka HDMI nebýva často používaný ako prepojenie DVD prehrávača a A/V prijímača, je však bežný v TV setoch, subwooferoch a všetkých rôznych produktoch. 3.5mm Mini Optický kábel tiež nesprávne známy ako Mini-Toslink je teraz všade…od 3.5mm dvojúčelového slúchadlového jacku na Mac laptopu až po vstupy na tých najlepších notebookoch.

Pre všetky tieto dôvody Audioquest vylepšil a inovoval náš rad OptiLink káblov s naozaj vysokým výkonom. Všetky modely a dĺžky sú teraz dostupné s konektormi Toslink – Toslink aj Toslink – 3.5 mm Mini Optical.

Otázkou zostáva „ako môže kábel z optického vlákna zmeniť zvuk?“ …odpoveď je oveľa jednoduchšia ako u iných káblov. Keby zdroj svetla bol súvisle svietiaci laser svietiaci do vákua, svetelný lúč by zostal rovný a dorazil by do cieľa v rovnakom čase. Aj keby zdroj LED svetla bol súvislý v Toslink systéme, svetlo vstupujúce do optického kábla by bolo rozptýlené a postihnuté nedokonalosťami a nečistotami vo vlákne. Toto môžeme merať ako stratu v amplitúde… ale amplitúda nie je problém, 50% všetkých ozajstných strát nemá vplyv na kvalitu zvuku.

Problém je v tom, že rozptýlené svetlo prejde káblom, iba potom, čo prešlo dlhšou trasou, rovnako ako biliardová guľa odrazená od okraja stola, čo spôsobí, že do cieľa dorazí s oneskorením. Oneskorená časť signálu bráni počítaču, ktorý tento signál dekóduje, aby dekódovať signál poriadne, alebo dokonca úplne. Táto neschopnosť dekódovať sa prejavuje najskôr vo vysokých frekvenciách (nie audio frekvenciách, toto je mono signál digitálnej audio informácie), takže znížená šírka pásma je merateľný dôsledok rozptylu svetla vo vlákne. Pointa je táto: čím menej rozptýlenia vo vláknach, tým menej rušenia vo finálnom analógovom zvukovom signáli, ktorý dorazí k našim ušiam.

Je tu ešte jeden zásadný problém v rozptylovom mechanizme Toslink systému. Vlákno je relatívne široké, má 1 mm v priemere, a LED zdroj svetla je tiež pomerne veľký, čím vháňa svetlo do vlákna v mnohých rôznych uhloch. Aj keby bolo vlákno absolútne perfektné, signál sa stále v čase rozloží, pretože lúče svetla vstupujúce v rôznych uhloch majú rôzne dĺžky cesty cez kábel a dorazia do cieľa s rôznym oneskorením.

Takmer kompletné riešenie tohto problému je použitie stoviek oveľa menších vlákien vo zväzkoch s priemerom 1 mm. Pretože každé vlákno je limitované uhlom, pod ktorým do neho môže svetlo vstúpiť, je tu oveľa menší rozdiel a oveľa menší rozptyl v čase. Tento efekt úzkeho vstupu je podobný efektu, aký je fotoaparát schopný urobiť snímku bez objektívu… snímku je možné urobiť iba vpustením svetla vo veľmi obmedzenom rozpätí uhlov, zatiaľ čo pri odňatí objektívu zo širšej aparatúry by snímka úplne znemožnilo. Menej svetla sa dostane cez mnohovláknový kábel, ale svetlo, ktoré do neho vstupuje, vystupuje v oveľa menšom časovom rozpätí.

Takže je tu jeden problém, rozptyl svetla v čase…a dve cesty smerom k lepšiemu výsledku: menší rozptyl vo vlákne (lepšie polyméry alebo najlepšie kremík) a menší rozptyl pri ovplyvnení vstupného uhla. Aké jednoduché!